Pár Slov ohľadne Sviatku Turíc a Naj-Svätejšej Trojice
Drahí moji Bratia a -sestry,milí moji Veriaci, Pred týždňom sme Slávili Sviatok Turíc-Letníc-Zoslania Ducha Svätého.Duch Svätý prišiel na to,aby Nás Viedol a Sprevádzal na Našich Cestách a taktiež aj na to,aby Nás Spájal a Zjednocoval,čo aj Duch Svätý započal tiež aj robiť na konci Reformácie,ked bol Skrze Turíčne-Letničné Hnutie,ked sa započal Znovu-Prinavraciať do Cirkvi,ked Boh v polovici pred-minulého storočia,ked sa rozpočalo Turíčne-Letničné Hnutie na Sibíri,potom aj v Anglicku a začiatko minulého storočia v USA a odtiaľ sa potom rozšírilo po celom svete a po všeťkých Našich Denominačných Cirkvách a Spoločenstvách.Letničné hnutie (iné názvy: turíčne hnutie, turičnícke hnutie, pentekostálne hnutie, turičníci, letničiari) je prvá vývojová vlna Hnutia obnovy v Duchu Svätom. Letničné hnutie sa objavilo na prelome 19. a 20. storočia v protestantských cirkvách. Názov hnutia je odvodený od židovského sviatku Letnice, čo je starší (ale v slovenskej protestantskej terminológii bežne používaný) výraz pre katolícky sviatok Turíce.Počiatky obrodných hnutí v protestantských cirkvách siahajú do 19. storočia (predovšetkým Nemecko, Veľká Británia). Za počiatok letničného hnutia v dnešnej forme sa považuje skúsenosť žiakov s darom hovorenia v jazykoch na biblickej škole Bethel vedenej kazateľom Charlesom F. Parhamom v kansaskom meste Topeka (USA) v roku 1901. Parham po prvýkrát sformuloval doktrínu o hovorení v jazykoch ako o „biblickom dôkaze“ krstu v Duchu Svätom. Ďalšou kľúčovou udalosťou bolo prebudenie, ktoré sa začalo na Azusa Street v Los Angeles v roku 1906 pod vedením Parhamovho žiaka, černošského kazateľa Williama J. Seymoura. V oboch prípadoch kresťania svedčili o silnej emocionálnej búrke, ktorú prežívali pri modlitbách a ktorú považovali za svedectvo Božej prítomnosti. Udalosti na Azusa Street, kde sa v priebehu troch rokov konali nepretržité modlitebné zhromaždenia v bývalej budove Africkej metodistickej episkopálnej cirkvi (African Methodist Episcopal Church), podnietili explóziu, ktorá počas dvoch rokov rozšírila nové hnutie na všetky kontinenty. O správach o prebudení informovali noviny nazývané „Apoštolská viera“, ktoré boli zdarma rozosielané až 50 000 čitateľom. Pre letničné bohoslužby boli v tom čase typické dynamické kázne založené na doslovnom výklade Biblie, s prejavmi nadšenia, tlieskanie, kričanie, padanie, pochodovanie a vyháňanie démonov. Medzirasová znášanlivosť na Azusa Street bola pozoruhodnou výnimkou v atmosfére rasizmu a segregácie, ktorá v tej dobe v Amerike panovala.
Hlavnou charakteristikou je dôraz na krst Duchom Svätým. Tento krst sa u kresťana prejavuje kvalitatívne novým prístupom k životu – prerodom alebo znovuzrodením, zmenou životného štýlu – v angl. tzv. born-again.
Významné osobnosti letničného hnutia
- Charles F. Parham
- William Joseph Seymour
- Gaston Barnabas Cashwell, Church of God, Cleveland v Tennessee
- Charles Harrison Mason, Church of God in Christ, Memphis v Tennessee (COGIC)
- William H. Durham, Assemblies of God, Chicago
- Thomas Ball Barrat, nórsky metodistický pastor, Oslo
- Lewi Pethrus, Švédsko
- Jonathan Paul, Nemecko
- Alexander Boddy, Anglicko
- Luigi Francesco a Giacomo Lombardy, Brazília, Argentína
- Daniel Berg a Gunnar Vingren, Assemblies of God, Brazília
- Willis C. Hoover, Čile
- John Graham Lake (1870 – 1935), Zion Christian Church, Južná Afrika,
- Ivan Voronajev, Odesa, Ukrajina
- Mary Rumsey, Kórea
- Dennis Bennett, episkopálny anglikánsky zbor sv. Marka, Kalifornia, tzv. neoletničné hnutie
- David du Plessis *
David Wilkerson
Tony Palmer (bishop) Kenneth Copeland Americký evangelista A Toto Letničné-Turíčné Hnutie tak Otvorilo Cestu pre Charizmatické Hnutie.
Charizmatické hnutie alebo Hnutie charizmatickej obnovy je prúd v rámci kresťanských cirkví stredného prúdu (katolicizmu, protestantizmu), ktorý sa vyvinul v 50. a 60. rokoch 20. storočia pod vplyvom letničného hnutia.Do pojmu charizmatické (alebo aj letnično-charizmatické, turíčne hnutie, Hnutie obnovy v Duchu Svätom) hnutie možno zahrnúť všetkých kresťanov, ktorí veria, že prejavy pôsobenia Ducha Svätého (dary Ducha Svätého - tzv. charizmy) jasne definované a popísané v Novom Zákone (ako napr. prorokovanie, uzdravovanie, hovorenie jazykmi – glosália – atď.) nie sú určené len pre prvotných kresťanov v prvých storočiach kresťanstva, ale sú prístupné aj dnešným kresťanom.
Toto presvedčenie vychádza z toho, že Boh sa nemení, a jeho Slovo je takisto nemenné a večné, Duch Svätý sa preto aj dnes dokáže osobne dotknúť života človeka a umožniť mu zakúsiť Božiu lásku, moc a pozitívne zmeniť jeho život. Kresťanské spoločenstvá, ktoré patria k hnutiu modernej kresťanskej reformácie (letnično – charizmatickému hnutiu), sa snažia o obnovu kresťanstva prostredníctvom návratu k Písmu a k jednoduchosti praktického kresťanského života, spočívajúceho v osobnom vzťahu s Bohom a v nasledovaní odkazu Ježiša Krista. Snažia sa uspokojiť ľudí pri hľadaní zmyslu života a ozajstných kresťanských hodnôt. Cirkev je chápaná ako miesto, kde ľudia spoločne hľadajú Boha, navzájom si pomáhajú a povzbudzujú sa. Veria, že Boh aj dnes aktívne mení ľudské životy k lepšiemu, vyslobodzuje ľudí zo zajatia hriechu a závislostí a učí ich, ako žiť radostný a úspešný život.
V súčasnosti patrí letnično-charizmatické hnutie medzi najrýchlejšie rastúce vetvy kresťanstva. V roku 1992 bol počet letnično-charizmatických kresťanov viac ako 410 miliónov, tvorili 24,2 percenta svetového kresťanstva. A Toto Charizmatické Hnutie zase Pripravilo Cestu pre Ekumenické Hnutie.- Čo je to ekumenizmus?
Slovo ekumenizmus pochádza z gréčtiny. Znamená „spoločný dom, teritórium, na ktorom spoločne žijú ľudia“. Ekumenizmus teda nie je teória, náuka, ale „štýl života ľudí na danom teritóriu“. Ekumenizmus teda hovorí najmä o kresťanoch, ktorí majú svoj vlastný štýl myslenia, rozprávania a konania. Ide teda o územie, kde bývajú kresťania ako jedna rodina, ako v spoločnom dome, a svoj život riadia podľa vyjadrenia Boha, ktorý povedal: „Buďte svätí, lebo Ja som svätý“. Boh je „svätý“, kádóš po hebrejsky, čiže radikálne odlišný od sveta a ľudí. Kresťania sú teda ľudia, ktorí majú odlišné myslenie, hodnoty a konanie ako bežní ľudia. Ekumenizmus je teda rovnako starý ako kresťania.
Avšak ekumenické hnutie je niečo iné. Je relatívne mladé, vzniklo pred sto rokmi. Vyjadruje rôzne aktivity smerujúce k tomu, aby kresťania z rôznych kresťanských cirkví a spoločenstiev sa stále viac spoznávali, zbližovali, vzájomne si pomáhali, a teda obnovili si medzi sebou Kristovu lásku. Toto hnutie sa zrodilo v lone protestantských cirkví na začiatku 20. storočia, v ktorých Duch Svätý prebudil túžbu realizovať Ježišovu modlitbu „aby všetci boli jedno“. A zasa katolícky biskupi zhromaždení na Druhom vatikánskom koncile sa vyjadrili, že sme svedkami ako Duch Svätý v poslednej dobe začína v srdciach rôznych kresťanov a cirkevných spoločenstiev vzbudzovať obrovskú túžbu po jednote. Ekumenické hnutie smeruje teda k tomu, aby sme si cez rôzne aktivity uvedomili, že ako kresťania patríme k sebe a máme byť zjednotení.
- Čo je teda cieľom ekumenického hnutia?
Ako som povedal, ekumenické hnutie a ekumenizmus nie je to isté, i keď pre mnohých sú to synonymá. Cieľom ekumenického hnutia nie je vytvoriť tzv. úniu či zmiešaninu cirkví, ale – ako hovoria ekumenické dokumenty – prehlbovať sa vo vzájomnom poznávaní, láske a pravde, aby sme mohli svetu ukázať, že Ježiš Kristus je Boží Syn. Znie to možno čudne, ale cieľom ekumenického hnutia je ekumenizmus, teda kresťanský životný štýl.
Avšak je veľa kresťanov, ktorí ako prvú očakávajú liturgickú jednotu a uniformitu v cirkevnej disciplíne pre všetkých. Ale to nikdy v dejinách nebolo a nikde v dokumentoch to nenájdeme. Jednota v rôznosti bola jednou z krás ranných kresťanov. Dôraz je teda kladený na lásku a pravdu. Samozrejme, liturgia je súčasťou pravdy a lásky, ale nevyčerpáva pravdu a lásku. Situácia mnohých dnešných kresťanov to potvrdzuje.
Žiaľ v dnešnej dobe sa toto spája. Je to súčasť, ale nie je to to isté. Pretože pravda a láska Kristova je prítomná aj mimo Katolíckej cirkvi. Vychádza to z krstu, ktorý je základom ekumenického hnutia. Aktivity tohto hnutia vychádzajú nie z pocitu niektorých kresťanov, ale z krstu, ktorý vkladá do človeka dar nového štýlu života, Kristovho. Vďaka krstu my nie sme si cudzí, krst je základom toho, že sme jeden pre druhého bratom a sestrou. Toto je podstatné.
- Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov sa koná každý rok. Čo je jeho zmyslom?
Táto iniciatíva vznikla taktiež pred sto rokmi, kedy si kresťania uvedomili, že jednota je dar od Boha, a treba si ju spoločne vyprosiť. Začiatok tejto túžby po jednote bola teda modlitba. A stále v tejto modlitbe pokračujeme. Taktiež treba povedať, že Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov nie je jedinou aktivitou v roku, ale slávi sa preto, aby sa kresťania stretli a ukázali svetu, že v mnohom už sú jedno, pomáhajú si pri rôznych aktivitách, kráčajú spolu a túžia po ešte väčšej jednote. Jednota je teda aj náš spoločný cieľ. Tento týždeň teda viac robíme viditeľným náš záväzok stretávať sa, spolupracovať a modliť za jednotu, čo bežne robíme počas celého roka.
- Sú motorom tohto hnutia skôr duchovní pastieri, či laici?
Táto aktivita je darom zhora. Motorom sú zapálení kresťania.
- Aké sú vzťahy medzi Katolíckou cirkvou a ostatnými cirkvami v Bratislavskej arcidiecéze?
Väčšinou máme krásne vzťahy. Stretávame sa, spoznávame sa nielen ako jednotlivci, ale aj ako komunity a tešíme sa na seba. Diskutujeme spolu, modlíme sa, hovoríme si, čo robíme. Vždy to však závisí od osôb, duchovných pastierov, či laikov.
- Je viac toho, čo nás spája, či rozdeľuje?
Bol to pápež svätý Ján XXIII., ktorý počas Druhého vatikánskeho koncilu povedal, že je viac vecí, ktoré nás kresťanov spájajú, ako rozdeľujú.
Ako ľudia sme tendenčne vedení k ochrane toho, čo máme. Či je to rodina, majetok, deti, i viera. Ak to však nedokážeme ustrážiť, táto tendencia nás môže uzavrieť, a to sa v dejinách aj stalo. Uzavreli sme sa ako spoločenstvá viery bez toho, aby sme si všímali duchovné bohatstvá v komunite druhého. Následne prišli hádky, rozpory, ba niekde tiekla aj krv. Avšak Duch Svätý nás v súčasnej dobe silnejšie vedie k tomu, aby sme objavili bohatstvo iných komunít. Máme hľadať, ako sa môžeme obohatiť navzájom ako komunity.
Pápež svätý Ján Pavol II. povedal, že v novom tisícročí všetci kresťania musíme lepšie poznať, milovať a nasledovať Ježiša Krista. Na Slovensku milujeme Krista. Aj sa ho snažíme nasledovať. Ale myslím si, že to, čo nám chýba, je jeho dobré poznanie. A to je výzva najmä pre nás duchovných pastierov všetkých kresťanských komunít. Už spomínaný svätý Ján Pavol II. v tomto smere zdôrazňoval, že vďaka Trojjedinému Bohu iní brat či sestra vo viere patria ku mne. Vďaka krstu sú mojou súčasťou, patríme si navzájom. Uvedomiť si toto je u nás zatiaľ len sen. Pápež tiež zdôrazňoval vyzdvihovanie pozitív druhého. Nemáme sa teda ponižovať či vysmievať jeden druhému, ale máme sa pozitívne oceniť. A napokon máme bratovi a sestre urobiť miesto. Napríklad v obciach, kde chýbal evanjelický kostol, sa v katolíckych kostoloch stretávali okrem katolíkov aj evanjelici. Alebo naopak. Ako je to pekné urobiť si priestor jeden druhému. Toto je cesta ekumenického hnutia, novej mentality.
A tak ku Ekumenizmu Nás nevedie iba len Sám Duch Svätý,ale Celá Naj-Svätejšia Božia Trojica,kedže aj Sám Náš Pán Ježiš po Tom Túžil a sa za To vo Svojej Veľ-Kňazskej Modlitbe Modlil,aby sme boli Všetci Jedno,tak ako aj On a Otec sú Jedno Skrze Ducha Svätého-Božiu Lásku,aby sme aj My Veriaci tiež boli Jedno v Duchu Svätom-v Láske.Boh Nás Stvoril preto,aby v Nás a cez Nás Prejavoval Svoju Božskú Rozmanitosť a v Tejto Božej Rozmanitosti,aby Nás Viedol k Jednote a taktiež po Tomto tiež Veľmi Túžil Svätý Cisár a Král Rudolf 2,Ktorý je tiež Otcom Ekumenizmu,EU a Duchovného Osvietenstva-Renesancie a tak teda Pokoj a Bratská Láska nech je Vždy medzi Nami!!! Amen! Váš Božou Láskou Milujúci VásVEľMAJSTER RYTIERSKÉHO HUSITSKÉHO RÁDU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE A ARCIBISKUP V CÍRKVI JEDNOTY NA SLOVENSKU Kardinál, Mons, Arcibiskup, Dr. Rudolf Ján Mošovský
Veľmajster Rudy Sandy
Více zde: https://www.rytirsky-husitsky-rad.cz/slovensky-vikariat/ -